Mám kamarátku s ktorou, keď niečo plánujeme vždy sa to zmení. Ako koľvek si naplánujeme denný program, tak naša spoločná impulzívnosť a túžba po dobrodrúžstve to zmení na ďalší šišnutý plán.
Ako aj dnes. Nádejné šišnuté devy nastúpili do busu smerom Modra na preventívne lekárske vyšetrenie. Aj tí doktori niečo musia robiť. Ale potom sme zistili, že spätný bus nám ide až o 3 hodiny. Ďalší dôvod, prečo si urobiť vodičák. A červená konzerva prišla, ale tá smerovala do PK. Tak prečo nie?! Niekde tie 3 hodiny musíme stráviť, potráviť..../ sranda, ake dvojzmyselné slová/. Ani sme nepremýšľali, čo ďalej v PK. Však ono sa to spraví samo.
Mám rada nečakané, neplánované maličkosti v živote. Z plánovitosti sa môže stať krach a vás to viac zamrzí. Ale ak neplánujete, ani nemôžete čakať a predstavovať si, čo sa bude diať ďalej. Ale ono sa vždy niečo deje. Stretnete človeka, ktorého ste dlho nevideli, napriek tomu, že máte spoločne strávene nejake obdobie v živote. Ale vy ho už poznáte podľa prezývky. A máte o dôvod viac isť na pizzu spoločne. Trochu si zaspomínať a trochu sa dozvedieť viac z prítomnosti. Nikdy neviete koho, čo stretnete, keď trebars kŕmite besné kačičky v pezinskom parku. A môže to byť aj milé stretnutie.
Ľudí viac hnevá, keď sa nestane to čo by chceli. A preto treba raz sadiť na neurčitosť, náhodnosť,...a nechať sa unášať ako tupo visieť a čakať, Potom často pocujem , hlavne od mladych ľudí, že sa citia samí . a ja z časti nechápem/ chápem, pretože nie je až také ťažké zdvihnuť mobil a zavolať. a trochu sa mi pozastavuje mozog pri tom, keď mladý človek povie, cítim sa sám ...takéto slová by sme si mali nechať, keď budeme na dôchodku.
Poznám človeka, ktorý keď už ma dosť mestkej spoločnosti, chytí svoj historický baťoch a vidá sa do hôr, na hrebeňovku, na / pivo :o)) /...... Keď som s ním na jeho výpravach, tak obdivujem, že nemusí mať niekedy mapku a napriek tomu nájdeme východ a smer domov. Asi si teraz urobím hanbu, ale keď si predstavím seba, človeka neistého, ustrachaného, ktorý keď bol prvýkrat v Ba mal so sebou mapu mesta. Škoda! Pretože si myslím, že som sa o niečo ukrátila. Nemenovaný´, ale spomínaný kamoš mi raz spomínal, že pri svojich povedzme " vypravách" má rád, keď sa môže zoznámiť s inými ľuďmi. Ľudia sú zhovorčivý, aj keď sa to nezdá. Ale nestáva sa vám, že niekedy ani toho človeka nepoznáte, ale pri tom nekonečnom čakaní na bus sa dáte do reči, alebo sa s vami dá niekto do reči. A nie zasa každý je úchyl. Ale človek, ktorý môže mať zaujímavy životný pribeh.
ja už ani neviem ako to ukončím toto moje iba konštatovanie.....ze asi zavolám svojich kamošov a neplánovane niečo spoločne podnikneme.....BODKA
Komentáre