MASKA
Mám masku správnej dcéry ako ma chcú, študentky ako ma chcú / v rámci možností :o)/, pracant ako ma chcú ( jedno mám šťastie, že práca, ktorú mám ma baví ) a potom je môj svet, v ktorom dycham slobodne, bez masky. Masky patria ku životu, ale preco si ich dávame aj vtedy ked nemusíme? Jedného sa bojim, že sa zobubdim a jednu z tych suchych, formálnych masiek budem mat prilepenu na tvar sekundovym lepidlom. a ja budem žiť život škrečka v kruhu....nuž, aspoň pre blizkym budem velkovyrobňa elektrine. žartujem, pravda je taká , že taky život by ma otupil. Ďalšia pravda je taká, že každodenna túžba po zmenen a dany prirodzeny ľudsky strach zo stagnacie ma nuti konat aj mimo toho , co musim, aby som zapadla do puzzlatka spolocnosti a co od mna ziada spočnosť. Netužim sa vymikat os spolocnosti, byt niečim extra ina, len nechcem prezivať už aj tak nam dany kratky cas zivota. ale ziť chcem......niekedy mi to pripada veľa,,,,asi preto že to chce viac námahy ....ALEBO NIE?!
Komentáre
alebo nie