Vonku zima ako v mrazáku. Našťastie sa objavila červená konzerva na kolesách SAD. Dobrodružtvo ukazuje smer na Bratislavu. Vyťahujem iba týždeň starý blok, ktorý vyzerá ako keby bol dva roky starý. Keď už som vzdala pokusý ako tak vyrovnať pokrčené strany, tak som zachytila zaujímavý rozhovor. Áno, ľudia, mam nekontrolovateľnú úchylku načúvať. Ešte som sa nenaučila privrieť uši. Ale pracuje sa na tom :o)). Rozhovor viedli dvaja malí, nádejní futbaloví fanúšikovia s otcom. Maximalne nadšení na futbaloví zápas. Rozoberajúc kto, s kým bude hrať už o dva roky dopredu a päť rokov dozadu futbalovú históriu. WAW, dobry dojem mudrých detí. ALE.....vždy musí byť ale.
" Tati, pozri na tie kopce. To su Nízke Tatry, " veverička s okuliarmi, pravdepodobne tretiak, ktorý strávil prazdniny v Nizkych Tatrach si ich zmýlil s Malými Karpatami. Detajl.
Mám rada deti, pretože nikdy neviete , čo od nich môžete očakavať.
Pred nami havárka aut a v autobuse vystrašené pohľady, pri pomyslení ako dlho sa zdrží bus pri tejto havárke. Veľkáááá empatia.
rozhovor detí:...." Pozri, havarka!"....." Sú tam aj mŕtvy ľudia?"..." Nie." ...." Tak to nie je havárka"...
Čo dodať...?!...ani ja nie som dokonalá, a naša budúca generacia ide po naších stopách....uf, to bude zaujímavé....
Tak ja neviem, či sa mám baviť nad tým to alebo to brať vážne....skôr :o))))))
Komentáre